piotrusa

Čím sú pre mňa knihy? Ťažko povedať. Sú zdrojom informácií. Či už skutočných alebo hviezdnych. Pre mňa knihy znamenajú veľa. Sú to nosné stĺpy môjho sveta. Život je v mnohých ohľadoch ťažký, až neznesiteľný. Každý sa s tým vyrovnáva po svojom. Ja sa utiahnem ku knihe, ktorá ma odnesie ďaleko od všetkých problémov. Veď, keď človek číta, musí sa na slová sústrediť. Slová sú časť obrazu, vety sú obraz. Knihy nám ponúkajú obrazy, ktoré sa našim pričinením zaradia v správnom poradí a my dovolíme našej fantázií, aby tieto obrazy premietla do nemého filmu, v ktorom sme my samy rozprávači. Toho všetkého sú knihy schopné. Dokážu udržať našu myseľ, našu osobnosť v kľude a v pokoji. Opravte ma ak sa mýlim, ale čo iného to dokáže? Alkohol? Drogy? Možno. Ale iba chvíľu. Láska? Po prvýkrát hovorím jasné nie. V tomto mám pekné počasie. Nepoznám dvoch ľudí, ktorí by žili spolu roky preto, lebo sa milujú. Dokonca nepoznám dvoch ľudí, ktorým by manželstvo z lásky vydržalo. A čo z toho vyplýva? Láska zahreje, ale len na chvíľu. Potom ho kopne. Nevravím, že pri knihách to tak nie je. Ale človek pri nich necíti bolesť. Pri láske áno. Chvíľu šťastia, ktorú vystrieda bolesť. Veď koľko smrti priniesla láska. Jedinca, ale aj spoločnosti. Zoberme si typický príklad, Trójsku vojnu a množstvo samovrážd, ale i vrážd z lásky. Pýtate sa a čo materská, otcovská a súrodenecká láska? Nechcem byť krutá, ale tí, ktorí to nepostrehli, aj rodičia raz umrú. A čo potom cítime? Bolesť. Viem, že mnohí v tejto miestnosti so mnou nesúhlasia, ale ja viem svoje. Z tejto mojej úvahy môžete vyvodiť azda otázku, prečo sa potom vôbec oplatí žiť? Týmto sa práve teraz zaoberám. Nejaký dôvod musí byť. Len ho treba nájsť. Zmysel života. To je vec, ktorou sa ľudia zaoberajú storočia, ba tisícročia. Možno je to tak, ako sa hovorí v koráne. Život je vlastne príprava na smrť. Vyberme si ...